Interpretovať práve hororový seriál o kanibalistickom sériovom vrahovi cez teóriu masochizmu sa môže zdať na prvý pohľad trochu sporné. Táto video esej sa však ponára hlboko do vzťahu dvoch hlavných postáv seriálu Hannibal a s pomocou argumentov Gillesa Deleuza ukazuje ich vzťah ako založený skôr na masochistických princípoch než sadistických. K nahliadaniu na seriál touto perspektívou nabáda najmä celková estetika a ikonografia, ktorú Deleuze identifikuje podľa diela Leopolda von Sacher-Masocha.
Vývoj vzťahu medzi FBI konzultantom Willom Grahamom a jeho terapeutom Hannibalom Lecterom je zobrazený ako nekončiaci proces založený na repetitívnosti a paradoxoch. Strih a úprava video eseje reflektujú tieto diskontinuity a zobrazujú vývoj vzťahu v čase nelineárne. Stierajú sa pritom hranice reality, fantázie, snov a nakoniec aj postáv samotných.
Masochistická estetika, v ničom podobná sadistickej, kladie dôraz na budovanie silnej intimity vzťahu bez toho, aby sa v ktoromkoľvek momente stal explicitne sexuálnym. Dlhé scény nekonečne odďaľujú slasť, a keď to už vyzerá, že je na dosah, prichádza na rad opäť násilie a opustenie.
Torkild Thanem a Louise Wallenberg zároveň svojím článkom[1] ponúkajú novú – queer – perspektívu nahliadania na masochizmus a oslobodzujú ho z pevne pridelených rodových rolí v masochistickom vzťahu. Namiesto figúry masochistickej matky, ktorú muž – masochista hľadá vo svojej žene – tyranke, je v homo(-)sexuálnom vzťahu dynamika moci medzi postavami nestála. Už nie je podstatné, kto zastáva rolu masochistu a kto jeho tyrana. Will a Hannibal sa v rôznych časoch stávajú oboma.
Poznámky:
[1] Torkild Thanem – Louise Wallenberg, „Buggering Freud and Deleuze: toward a queer theory of masochism“, Journal of Aesthetics & Culture 2, 2010, č. 1, https://doi.org/10.3402/jac.v2i0.4642.
