Portrét ženy v slzách predstavuje štúdiu plačúcej herečky Léy Seydoux v úlohe hviezdnej televíznej reportérky France de Meurs vo filme režiséra Bruna Dumonta France (2021). Základom eseje je jednoduché zoskupenie záberov plačúcej hrdinky vyčlenených z naratívneho kontextu, aby sa zviditeľnila ich vlastná forma a vzájomné vzťahy v súvislosti s telesným prejavom zobrazenej postavy.
Hoci je plač výrazne expresívnou emóciou, jeho repetitívne predvádzanie a reprodukovaná podoba záberov postupne vyprázdňujú reprezentačný emocionálny význam týchto scén. Tvár v obraze tak nadobúda skôr performatívny charakter, kladúci dôraz na samotné predvedenie konkrétneho telesného výrazu a gesta.
Frontálne zábery Ley Seydoux pôsobia ako séria „filmových portrétov“ plačúcej tváre. Esej svojou štruktúrou kumuluje a spája, no zároveň rozprestiera a vystavuje tieto zábery vedľa seba a zdôrazňuje tak vizuálny charakter plačúcej pózy oproti jej emocionálne pôsobivému potenciálu v žánrovej narácii. Zo skrytej hĺbky interpretácie výrazu ostáva viditeľný len povrch ako vystupujúca telesnosť v afektívnom filmovom obraze.
Vyprázdnená povaha expresivity tváre Léy Seydoux je nakoniec daná do vzťahu s nehybne plačúcou tvárou Ann Buchanan, nehereckej superhviezdy Andyho Warhola. Táto asociácia umožňuje stotožniť performatívny prejav tváre protagonistky Dumontovho filmu s „autentickým“ portrétom plačúcej ženy predvádzajúcim izolovanú telesnú pózu, ktorý sa zároveň svojou formou hlási k umelej a sériovo reprodukovateľnej štylizácii zobrazovania afektívneho tela.
